Učenie všeobecne nie je možné bez zapamätania. Pamäť je základným kameňom našej existencie, určuje kvalitu našich rozhodnutí, a teda aj celého nášho života. Učenie a pamäť sú dve magické vlastnosti ľudskej mysle. Učenie je schopnosť získavať nové informácie a pamäť tieto nové informácie dlhodobo uchováva. Pamäť je základom všetkého učenia.
"Veľký prelom v živote nastane, keď si uvedomíte, že sa môžete naučiť všetko, čo potrebujete, aby ste dosiahli akýkoľvek cieľ, ktorý si stanovíte. To znamená, že neexistujú žiadne obmedzenia toho, čím môžete byť, čo môžete mať alebo čo môžete urobiť." ~ Brian Tracy (kanadsko-americký motivačný rečník)
Kedysi bolo zapamätanie všetkým – trénovaná pamäť nebola len užitočným nástrojom, ale základným aspektom každého svetského myslenia. Tréning pamäti sa považoval za formu budovania charakteru, za spôsob, ako rozvíjať základnú cnosť, ktorou je rozvážnosť, a tým aj etika. Iba prostredníctvom zapamätania si myšlienok išli techniky nielen na zapamätanie zbytočných informácií ako balíčky hracích kariet, ale aj na vyrytie základných textov a myšlienok do mozgu.
Potom však v 15. storočí prišiel Gutenberg a z kníh sa stal masovo vyrábaný tovar a nakoniec už nebolo také dôležité pamätať si to, čo si za vás pamätá tlačená stránka. Ľudia teda začali čoraz menej cvičiť svoju pamäť a začali zabúdať.
A ešte viac teraz v ére Googlu, keď sa ani nesnažíme niečo si pripomenúť.
ALE NAŠA MYSEĽ, NÁŠ MOZOG JE ZÁZRAK.
Bolo vedecky dokázané, že niekde v našej mysli sa nachádza stopa všetkého, čo sme kedy videli, a že najväčšou chybou môže byť to, že zabúdame, ako zriedka zabúdame.
Wilder Penfield, holandský psychológ Willem Wagenaar a Elizabeth Loftusová dospeli k záveru, že všetko, čo sa naučíme, je trvalo uložené v mysli a že náš mozog zaznamenáva všetko, čomu venujeme akýkoľvek stupeň vedomej pozornosti, a že tento záznam je trvalý. Keď neurológovia začali odhaľovať niektoré záhady toho, čo presne je pamäť, ukázalo sa, že blednutie, mutácia a nakoniec zánik spomienok v priebehu času je skutočný fyzikálny jav, ktorý sa deje v mozgu na bunkovej úrovni. A väčšina sa teraz zhoduje na tom, že pri správnom podnete by sme mohli nejakým spôsobom vytiahnuť každú jednu informáciu, ktorá sa kedysi dostala do nášho mozgu.
U bežných ľudí sa spomienky časom postupne rozpadajú podľa takzvanej "krivky zabúdania." Od okamihu, keď si osvojíte novú informáciu, vaša pamäť ju začne pomaly uvoľňovať, až ju nakoniec úplne pustí.
V posledných desaťročiach 19. storočia sa nemecký psychológ Hermann Ebbinghaus rozhodol kvantifikovať tento neúprosný proces zabúdania. Aby pochopil, ako naše spomienky časom blednú, strávil roky memorovaním 2 300 trojpísmenových nezmyselných slabík, ako sú GUF, LER a NOK. V určitých obdobiach sa testoval, aby zistil, koľko slabík zabudol a koľko sa mu ich podarilo zachovať.
Keď si výsledky zakreslil do grafu, dostal krivku, ktorá vyzerala takto:
Podľa tejto teórie zabúdame veci kvôli prestávke medzi nedávnym vystavením sa novým informáciám, spôsobom ich preverovania alebo precvičovania, a našou náladou pri učení. Okrem toho tvrdí, že máme tendenciu zabudnúť približne 50 % toho, čo sme sa naučili v priebehu jedného alebo dvoch dní, a po mesiaci si pamätáme len 20 %. Mozog je meniaci sa orgán, ktorý sa dokáže v rámci možností reorganizovať a prispôsobovať novým druhom zmyslových podnetov, čo je jav známy ako neuroplasticita.
Dlho sa predpokladalo, že mozog dospelého človeka nie je schopný vytvárať nové neuróny – že hoci učenie spôsobuje zmenu usporiadania synapsií a vznik nových spojení medzi mozgovými bunkami, základná anatomická štruktúra mozgu je viac-menej statická. Maguirova štúdia však naznačila, že stará zdedená múdrosť jednoducho nie je pravdivá. To znamená, že neexistujú žiadne obmedzenia v tom, čím môžete byť, čo môžete mať, alebo čo môžete robiť.
Správnym tréningom a cvičením si pamäť môžete zlepšiť.
ZDROJE:
Josuha Foer: Foerer: Moonwalking with Einstein, Penguin Books, 2012
KEVIN HORSLEY: NEOBMEDZENÁ PAMÄŤ, AKO POUŽÍVAŤ VYŠŠIE STRATÉGIE UČENIA, ABY STE SA UČILI RÝCHLEJŠIE, ZAPAMÄTALI SI VIAC A BYLI PRODUKTÍVNEJŠÍ, TCK Publishing, 2014
Dominic O'Brien: Ako si vytvoriť dokonalú pamäť. Pavilion Books Limited, 2005
Martin Hlinka: Rýchlokurz pamäťových palácov
